Je to stav, kedy je skutočne ťažké presvedčiť jednotlivca o opaku a teda o tom, že život má aj svetlé stránky. S človekom, ktorý je v hlboko depresívnom stave, sa asi moc o peknom počasí neporozprávate a je viac ako pravdepodobné, že ani tá vaša najpozitívnejšia energia akú dokážete vyprodukovať, ho nepresvedčí o tom, že život je krásny.

 Takýto človek má teda podstatne silnú averziu voči všetkému, pretože vidí len to zlé. Preto ak vám niekto povie, že mu je ťažko a má silnú depresiu, neberte ho na ľahkú váhu a hlavne si nerobte z toho srandu! Predsa ak by ste mali zlomenú nohu a vraveli že vás to bolí, nikto by vám na to nepovedal, že to nevadí, to prejde. Ak si budete robiť z človeka a jeho zlého psychického stavu srandu, len mu ublížite oveľa viac.

Azda najpravdepodobnejším spolupáchateľom depresie je samota, nečinnosť a rozmýšľanie stále dokola nad vecami, ktoré depresiu spôsobujú. Takýto človek by nemal byť sám, potrebuje spoločnosť. Nemusíte mu robiť psychológa, stačí ak ho vypočujete alebo ak aj nemá chuť rozprávať, len ho silno objímte a povedzte mu, že ho máte radi. Silné objatie občas dokáže spraviť oveľa viac, ako milión slov.
Snažte sa predísť nečinnosti, pozrite si nejaký veselý film, či seriál (hlavne nie katastrofický film o konci sveta), zahrajte si stolnú či slovnú hru, zapnite hudbu alebo robte čokoľvek, čo by mohlo vášho blízkeho v depresii zaujať a rozptýliť jeho negatívne myšlienky a dostať ho z blúdneho kruhu von. Rozmýšľajte čo má rád, snažte sa mu urobiť radosť.

Pomôcť môže aj prechádzka, čerstvý vzduch dokáže niekedy urobiť oveľa viac ako čokoľvek iné. Choďte sa teda prejsť so psom a možno sa vám podarí vášho priateľa dokonca presvedčiť na nejakú fyzickú aktivitu. Môžete si ísť zabehať, zahrať futbal alebo tenis, bicyklovať sa alebo čokoľvek viete, že má rád. Človek v depresii sa do seba uzatvára a verte, že aj keď vám to nepovie, vašu pomoc skutočne potrebuje!