Na Slovensku, ale aj v susedných postkomunistických krajinách sa muži na materskej dovolenke stále považujú za čosi výnimočné. A to aj napriek tomu, že majú právo odísť na materskú, resp. rodičovskú dovolenku už od 90. rokov. Jedinou podmienkou, aby muž mohol zostať na materskej dovolenke, je, že v tomto prípade sa jej musí vzdať matka.

  Aj v čase tzv. moderných otcov u nás však naďalej pretrváva tradičná deľba rolí. Muž zostáva živiteľom rodiny a prináša do rodiny peniaze, žena má na starosti domácnosť. Mladá generácia má síce už iné predstavy o tom, ako to bude fungovať v ich rodinách, no i tak je na materskej dovolenke stále málo otcov predovšetkým kvôli panujúcim predsudkom v spoločnosti a nepochopeniu zo strany zamestnávateľa, priateľov či širšej rodiny.

Úloha opatrovateľa je u muža stále podceňovaná. Mnohí ľudia sú presvedčení, že muž k  tomu ani nemá potrebné dispozície, ani trpezlivosť a láskavosť, ktorá je prisudzovaná matkám. Často však o tom, kto zostane s dieťaťom doma, rozhodujú čisto pragmatické dôvody – ten, kto má nižší plat.

Zapojenie otcov do starostlivosti o deti má pritom celý rad výhod. Otcovia, ktorí zostali na rodičovskej, sú preukázateľne aktívnejší v starostlivosti a výchove svojich potomkov, a to aj dlhodobo po skončení rodičovskej. A naopak deti, o  ktorých sa v ranom detstve starali otcovia, samy neskôr preberajú vyrovnanejšiu deľbu povinností vo svojich rodinách. Deti si tak viacej užívajú oboch rodičov a majú s otcom veľmi dobrý vzťah. Toto puto zvyčajne pretrvá celý život.

Deti si väčšinou otecka na materskej dovolenke pochvaľujú. Muži radi stavajú hrady v piesku, vymýšľajú športové hry a súťaže, ktoré deti veľmi bavia. Nebyť prevzatých vzorov a predsudkov v spoločnosti určite by sa muži radi uplatnili aj v pedagogických profesiách a  naše školstvo by nebolo také prefeminizované!